História zubačky

„Zdokonalenie spojenia železiarní v Hronci a v Tisovci sa stalo predmetom rokovania uhorského parlamentu už roku 1872, keď bol (v dňoch 12. a 15.3.) schválený zákonný článok č. X o výstavbe spojovacej železnice. Jej výstavbe zabránili najprv technické problémy (pri prechode pohoria medzi Malohontskou a Zvolenskou župou by bolo treba akceptovať stúpanie väčšie ako 30‰), neskôr i hospodárska kríza 70. rokov.

Koncesia na výstavbu a prevádzku vhodnejšie trasovanej železnice bola vydaná až na základe zákonného článku č. XXIX/1895 nariadením MO č. 44498/95.VI.21 pre skupinu koncesionárov zastúpenú Gejzom Kubínyim, Pavlom Mendelom, Alexandrom Hoffmannom a Viliamom Quittnerom. Trať železnice vychádzala zo stanice MÁV v Podbrezovej a viedla do stanice MÁV v Tisovci (s odbočkou Bujakovo - železiarne Bujakovo). Trať bola vybudovaná v dvoch etapách: najskôr úsek Podbrezová - Pohronská Polhora a potom úsek Pohronská Polhora - Tisovec. Zvláštnosťou trate bolo, že v úseku Pohronská Polhora - Bánovo (Gömörvég) so stúpaním až 50 o/oo sa v dĺžke 15,777 km, prvýkrát v Uhorsku použil Abtov ozubnicový systém s oceľovými podvalmi Heindl a pomerne ťažký zvršok s koľajnicami 34,5 kg/m, povoľujúci osové zaťaženie až 14 ton.“

Na 41,2 km dlhej trati Podbrezová - Tisovec so 4 stanicami a 1 výhybňou bolo vybudovaných 6 výpravných budov, 3 sklady, 1 výhrevňa a 12 strážnych stanovíšť. Len 1 zo 48 úrovňových priecestí bolo kryté závorami. Ťažký horský terén mohol byť zdolaný iba vďaka rozsiahlym zemným prácam: najhlbší zárez dosahoval hĺbku 20 m, najvyšší násyp výšku 13 m. Premiestnenie stanice v Podbrezovej, vynútené rozširovaním železiarní, si roku 1912 vynútilo postaviť tu novú výpravnú budovu.

Prevádzka na jednotlivých úsekoch bola otváraná v týchto termínoch:

• Podbrezová - Pohronská Polhora 15.12.1895
• Pohronská Polhora - Tisovec 3.11.1896

Na ozubnicovej trati Tisovec - Pohronská Polhora boli prevádzkované 4 ozubnicovo-adhézne rušne triedy T VIb (od roku 1911 rad 41 MÁV, ČSD 403.5), vyrobené v lokomotívke Floridsdorf roku 1896 (výr. č. 1014 až 1016) a roku 1900 (výr. č. 1430), ktoré tu dopravovali osobné i nákladné vlaky.

Vznik tejto trate siaha do 19. storočia, kedy mal Tisovec silnú tradíciu vo výrobe železa. Existencia mesta Tisovec siaha do 13. storočia a koncom 16. storočia tu existoval hámor. Výstavbu trate si vyžiadala potreba spojiť Hronec a Tisovec. V štátnej železiarni v Hronci vyrábali koľajnice, ktoré boli pomerne kvalitné, a využívali sa na výstavbu železničnej siete v Uhorsku.

Úsek trate z Pohronskej Polhory do Tisovca bol postavený v rámci železničného spojenia Podbrezovej s Tisovcom. V prvej etape bola postavená trať Podbrezová – Pohronská Polhora, ktorá bola do užívania odovzdaná 15. decembra 1895.

Pre výstavbu druhého úseku z Pohronskej Polhory do Tisovca bolo nutné vzhľadom na sklonové pomery použiť dvojlamelový Abtov ozubnicový systém v dvoch úsekoch stúpania železničnej trate z oboch strán sedla Zbojská. Ozubnicové úseky majú celkovú dĺžku 5836 m s najväčším sklonom 50,2 promile tesne pred sedlom.

Začiatok a koniec ozubnicového úseku je vždy vybavený približne trojmetrovým nájazdom s vertikálnym odpruženým, pre plynulý nájazd rušňa. Pre stavbu železničnej trate stavbári použili oceľové podvaly Heindl a zvršok dovoľujúci osové zaťaženie 14 ton.

Železničná stanica Pohronská Polhora má výpravnú budovu postavenú v typickom štýle jednoposchodovej výpravnej budovy MÁV.

Vchod do stanice od Brezna a tiež Tisovca kryjú funkčné jednoramenné mechanické vchodové návestidlá. Na trati sa nachádzajú dve, dnes už nepoužívané výhybne, Zbojská a Tisovec–Bánovo.

Trať z Pohronskej Polhory vo výške 615 metrov nad morom do štyri kilometre vzdialenej Zbojskej vo výške 735 metrov n. m. má najväčšie stúpanie 50,2 promile.

Vo výhybni Zbojská sa minulosti nakladalo drevo, je tu nakladacia rampa a koľajová váha. Tiež sa tu prepriahali všetky vlaky tak, aby rušeň bol vždy na najnižšom mieste v smere jazdy.

Obvyklá technológia vozebnej práce bola taká, že na trati pracovali vždy dva rušne, každý z jednej strany kopca a na Zbojskej neobiehali, ale si vlaky navzájom odovzdávali.

Dnes je už stanica nepoužívaná. Zo Zbojskej trať klesá Čertovou dolinou a Furmancom až do výhybne Tisovec-Bánovo so sklonom 48 promile. Dvojlamelová abtova ozubnica bola vybudovaná v úseku medzi železničnou stanicou Pohronská Polhora a výhybňou Tisovec-Bánovo . Ozubnica nezačína hneď v železničnej stanici, ale až na konci obce Pohronská Polhora.

Náročný terén si vyžiadal vybudovanie odvážnych vysokých násypov a hlbokých skalných zárezov a výstavbu viacerých viaduktov, najznámejšie sú „Čertov viadukt“ , „viadukt Pod Dielom“ a viadukt Teplica.

Čertov viadukt je v kilometri 31,6 - 31,75 je postavený v najťažšom úseku trate Pohronská Polhora - Tisovec. Svoje meno dostal podľa kaňonovitej Čertovej doliny s úzkymi skalnými stenami, nad ktorými sa klenie vo výške takmer 20 m. Jeho celková dĺžka je 105 m.

Viadukt Pod Dielom, ktorý preklenul dolinu ponad horáreň pod vrchom Diel, bol postavený na kamenných pilieroch v roku 1896. Ležal v oblúku polomeru 250 m, vo výške 31 m a stúpaní 48‰. Okrem odľahčovacích klenieb mal 5 otvorov svetlosti 25 m.

Po vypuknutí SNP sa partizánske skupiny pokúsili o prerušenie dopravy v okolí Tisovca práve zničením tohto viaduktu. Zámer sa im nevydaril, lebo asi po týždňovej oprave bola po ňom obnovená železničná prevádzka. Most zničili až ustupujúce nemecké jednotky v noci z 27. na 28.1.1945. Do základov boli zničené piliere a úplne rozbité konštrukcie.

Na sklonku vojny ustupujúce nemecké vojsko vážne poškodilo trať na viacerých miestach, poškodené boli viaceré viadukty vrátane viaduktu Pod dielom. Po vojne tu boli vybudované len provizórne drevené mosty. Aj napriek prísnemu sledovaniu vznikalo na drevených mostoch k menším, či väčším požiarom.

Pri požiari 22. marca 1952 došlo k vážnemu poškodeniu medzi Bánovom a Zbojská, z tohto dôvodu došlo k zastaveniu nákladnej a neskôr aj osobnej dopravy. Na drevené mosty okrem požiarov veľmi nepriaznivo vplývalo počasie. Až v roku 1959 bol do prevádzky uvedený nový most Pod Dielom a prevádzka bola obnovená. V roku 1961 sem boli dovezené dva diessel -hydraulické rušne radu T426, ktoré mali zabezpečovať najmä nákladnú dopravu. Tie boli neskôr prevezené do Čiech.

Nový most postavili pracovníci Vítkovických železiarní Klementa Gottwalda Ostrava a Mostný obvod ČSD Košice ako železnú lávku. Na jeho stavbu spotrebovali asi 500 m3 betónu a necelých 300 ton mostovej ocele. Nosnú konštrukciu tvoria priehradové spojité oceľové nosníky, lomené do polomeru 250 metrov.

Do nosnej konštrukcie boli zamontovane štíhle oceľové spojky, ktoré tvorili spolu s nosnou konštrukciou združený rám. Pri tejto netradičnej výstavbe viaduktu sa usporilo milión korún. Viadukt sa stal prvým celo zváraným priehradovým železničným mostom v Československu, ktorý bol vyrobený na stavenisku. Zaťažkávacia skúška prebehla 26.2.1959 úspešne. Jeho dĺžka je 175m.

Železničná trať je vzájomne poprepletaná s hlavnou cestou z Tisovca do Brezna, ale všetky križovania sú mimoúrovňové. Pôvodná trať obchádzala v Tisovci masív zvaný Kášterec a bola do železničnej stanice zaústená úvraťou. Pôvodne odchádzali vlaky z Tisovca úvraťou a práve tunel umožnil jej odstránenie.

Policajno-technická skúška trate sa uskutočnila 29. novembra 1896 a 30. novembra 1896 bola trať uvedená do riadnej prevádzky. Došlo tak k železničnému spojeniu Horehronia s Malohontom. Na nákladnú a osobnú dopravu tu boli nasadené ozubnicovo-adhézne rušne vyrobené roku 1896 v „lokomotívke“ vo Floridsdorfe pre túto trať. Išlo o tri kusy tendrových rušňov s usporiadaním D2´.

 

Označených neskôr ČSD ako 403.5. Svojimi parametrami patrili medzi najvýkonnejšie ozubnicové rušne. Na ozubnicovej trati bola stanovená maximálna rýchlosť 15 km/hod.

Dnes na trati nákladná doprava neexistuje. Osobnú dopravu zabezpečujú motorové vozne radu 812 a 810. Pred nimi tu mali svoje miesto motorové vozne radu M240. Dňa 19 novembra 2005 sa uskutočnila 1. historická jazda zrekonštruovanej M240.0039 na ozubnicovej trati Tisovec – Pohronská Polhora a späť.

Múzejno - dokumentačné centrum ŽSR získalo a priviezlo z Rumunska dva adhézno-ozubnicové rušne radu CFR 40.003 a 40.006. 
Rušne kúpil sponzor Ing. Bodo Hauswald, ktorý ich následne predal za symbolickú čiastku MDC. Po rekonštrukcii budú slúžiť k spomienkovým jazdám na tejto výnimočnej trati.

„Na základe návrhu primátora města Tisovec p. Mináča z roku 2002 bola 2.1.2008 ozubnicová železnica s výpravnými budovami v Pohronském Polhore a Zbojskej, skladom v Zbojskej a starým rušňovým depom v Tisovci vyhlásené rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. MK-118/2008-51/32 za národnú kultúrnu pamiatku. 
Nadväzne začalo mesto Tisovec v spolupráci s občianskym združením „Zubačka“ a ŽSR s účastku p. Hauswalda pracovať na revitalizácii železnice zavedením parnej turistickej prevádzky. S jej otvorením projekt počíta roku 2012-2013.“

Tu je vhodné popísať, kto sú Vaši cieľoví užívatelia a prečo je práve tento projekt pre nich dôležitý. Dôležité je Vašich návštevníkov taktiež motivovať, aby sa na tieto stránky pravidelne vracali.

1. Táto informačná stránka slúži k lepšiemu spropagovaniu ozubnicovej železnice Tisovec - Pohronská Polhora.

2.  Ide o školský projekt !!